Fakty o čipovaní zvierat, bez em...

Článok pridaný - 23. Október 2013 od Veterinárna klinika Tatryvet

Fakty o čipovaní zvierat, bez emócií :-)

(zdroj MVDr. Martin Mihály, PhD, Bukovec)
Môj názor na čipovanie
Po dnešnom hlasovaní v Národnej rade SR došlo k rozvíreniu diskusií na rôznych fórach a v tlači k čipovaniu psov, mačiek a fretiek. V množstve názorov mi však chýbajú názory odborné. Trochu by som chcel prispieť do diskusie aj ja, vzhľadom k tomu, že som už 20 rokov veterinárny lekár. S čipovaním som sa prvýkrát nestretol u psov, ale u koní. Zavedenie čipovania u koní bolo chápané ako výrazne pozitívny fakt, pretože nahradilo výpaly. Milovníci koní si vydýchli, keďže sa už nemuseli pozerať na to ako rozžeravené železo zaznamenáva do kože ich milovaného žriebäťa sériu čísiel a znakov. Primárnym dôvodom označovania koní výpalmi bolo zabezpečenie dohľadania zvieraťa pri krádeži. Ďalším dôvodom bolo zabezpečenie presnej identity jedincov určených na ďalšie rozmnožovanie – takže malo byť jasné, kto je matkou žriebäťa a aké má žriebätka genetické predpoklady pre svoju športovú alebo výstavnú kariéru. Žrebce, určené na plemenitbu musia prechádzať predpísanými skúškami, a preto je tiež nevyhnutné ich nezameniteľné označenie.
Ku koncu minulého storočia sa však objavil nový dôvod pre identifikáciu zvierat. Bol zistený možný prenos transmisívnych spongiformných encefalopátií (choroba šialených kráv u hovädzieho dobytka a scrapie u oviec) na človeka (variant Creutzfeld Jacobovej choroby). Preto hovädzí dobytok, ovce a kozy musia byť označené ušnými číslami, aby v prípade zistenia infikovaného zvieraťa bolo možné dopátrať jeho pôvod a zamedziť ďalšiemu šíreniu týchto ochorení. Teda identifikácia zvieraťa za účelom ochrany zdravia ľudí.
Na univerzite ma učili, že úlohou veterinára je v prvom rade chrániť zdravie ľudí, a tu sa dostávame k významu čipovania mäsožravcov. Pokiaľ takéto zvieratá nie je možné identifikovať, nie je možné mať ani zodpovednú evidenciu zvierat vakcinovaných. Zákon ukladá majiteľovi zvieraťa, ktoré poranilo človeka, aby sa so zvieraťom dostavil na vyšetrenie na 1, 5. a 14. deň po pohryzení. Súčasťou takéhoto vyšetrenia je aj skontrolovanie platnosti vakcinácie proti besnote. V minulom roku sa dostavili na takéto vyšetrenie dvaja spoluobčania so psom aj s preukazom. Dokážete identifikovať presne psa, ktorá má v preukaze zápis: pes, kríženec? Vystavíme potvrdenie o vyšetrení, ale bol ten pes skutočne očkovaný? Agitácia v masmédiách spôsobila, že sa veľa ľudí pýtalo, čo sa stane, keď si zviera nedajú začipovať. Na moje vysvetlenie, že budú mať problém s právoplatnosťou očkovania, som dostal odpoveď, že oni to zviera aj tak neočkujú na besnotu, pretože to zviera je len doma. V tomto roku sme mali na klinike 2 prípady poranenia zvieraťom, ktoré bolo len doma. Jeden prípad bol zvlášť kuriózny – maličká čivava pohrýzla priateľa majiteľky – obsadil jej totiž miesto v posteli. Priateľ vyhľadal lekárske ošetrenie (strach že chytí niečo od čivavy bol dosť veľký, priateľke dôveroval), lekár si vyžiadal správu od veterinára a problém bol na svete. Pri tejto príležitosti som si spomenul na pesničku spievajúceho právnika Iva Jahelku – Balada o úrazu snoubence Pepy.
Nikto nepochybuje, že je potrebné chrániť ľudí pred zoonózami – ochoreniami prenášanými zo zvierat na ľudí. A teraz bez akýchkoľvek emócií, politických a právnických kľučiek a ekonomických ukazovateľov uvádzam niekoľko čísiel, ktoré ma utvrdili v mojom názore na význam čipovania. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo ochorelo na variant humánnej Creutzfeld Jacobovej choroby 140 ľudí vo Veľkej Británii, 7 vo Francúzsku a po jednom prípade zaznamenali, Taliansko, USA, Kanada a Írsko (http://www.who.int/bloodproducts/tse/en/) . Toto je dôvod presnej identifikácie prežúvavcov. Podľa údajov tej istej organizácie ročne umrie na svete na besnotu 55 000 (slovom Päťdesiatpäťtisíc) ľudí. Z toho 40 % sú deti do 15 rokov. Okrem toho je ročne 15 miliónov ľudí na svete vakcinovaných po poranení zvieraťom. Údaje sú z júla 2013 (http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs099/en/).
Týka sa to aj Slovenska? V roku 2013 bolo na Slovensku zistených 7 prípadov besnoty, z toho u dvoch psov. V roku 2003 bolo 43 prípadov zaznamenaných u domácich psov a mačiek. Kto má záujem o ďalšie štatistiky – http://www.svps.sk/zvierata/choroby_besnota.asp.
Trochu sa chcem zastaviť aj pri ekonomickom dopade na majiteľa zvieraťa. Spolu so zákonom o povinnom označovaní psov, mačiek a fretiek čipom, došlo aj ku zmene pravidiel vakcinácie proti besnote. Pôvodne zákon určoval vakcináciu 1 x ročne a teraz umožňuje vakcináciu podľa vakcinačnej schémy výrobcu. Takže jednorazový náklad na čipovanie sa majiteľovi vrátil už na druhý, resp. tretí rok (podľa typu a ceny vakcíny).
A ešte jeden pohľad z hľadiska majiteľa psov. V tomto roku sa nám podarilo vrátiť 4 zatúlaných psov pôvodným majiteľom podľa čísla čipu.
Pre zahnanie negatívnych emócií a pre tých, ktorí by si chceli pripomenúť vyššie spomínanú pesničku Iva Jahelky, nájde ju na .

zverejnené so súhlasom MVDr. Martin Mihály, PhD, Bukovec

kolektív kliniky TatryVet

© 2017 Veterinárna klinika Tatryvet
Tvorba webu: Štefan Koreň

WordPress