Vakcinácia psov

Článok pridaný - 14. December 2010 od Veterinárna klinika Tatryvet

Vakcinujeme vždy len zdravé a odčervené zvieratká. Gravidné a laktujúce feny sa nevakcinujú. Medzi jednotlivými vakcináciami býva podľa druhu vakcíny rozdiel v rozmedzí 2 – 4 týždne, (v priemere 3 týždne).
S očkovaním začíname u malých zvierat v dobe poklesu kolostrálnych protilátok opakovanou aplikáciou vakcín s cieľom navodiť imunitnú odozvu. Pokles kolostrálnych protilátok býva medzi 6 – 10 týždňom života šteniatka.
Záleží na množstve prijatého kolostra a koľko je v ňom protilátok od feny a či neprebieha ochorenie u šteniatka.

Pri nepriaznivej nákazovej situácii, prípadne pri šteniatkach odchovaných na umelej výžive začíname s prvou vakcínou vo veku 6-8 týždňov. Šteniatka by mali byť v tej dobe už odčervené a klinický zdravé. Preto je nevyhnutné pred vakcináciou šteniatko vyšetriť veterinárnym lekárom. Minimálny revakcinačný interval je 14 dní ale optimálne sú 3-4 týždne. Až po poslednej revakcinácii u psa staršieho než 12 týždňov je možné vystaviť ho kontaktu s väčším množstvom psov bez následnej infekcie . Do tej doby je potrebné sa vyhýbať potencionálnym zdrojom infekcie – tj. neznámym a nevakcínovým psom.

Besnota „R“
Vakcinujeme po 12. týždni veku šteniatka, alebo 3 – 4 týždne po predchádzajúcej vakcinácii, revakcinujeme každý rok, spolu s infekčnými chorobami. Je zo zákona povinná! Besnota je prudko a skoro bez výnimky smrteľne prebiehajúce nákazlivé ochorenie všetkých teplokrvných zvierat, prenosné aj na človeka a prejavujúce sa príznakmi zápalu mozgu a miechy.

Pôvodcom je vírus besnoty, ktorý sa nachádza v CNS chorých zvierat a slinných žľazách. Vírus sa najčastejšie prenáša slinami, v ktorých sa nachádza už aj 3-4 dni pred vypuknutím choroby. Vírus sa najčastejšie dostane do tela pri poranení, ale aj pri poslinení čerstvej rany, kde sa nervovými cestami rýchlo dostane do mozgu a tam sa rozmnoží. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk, teda miesta, z ktorých sa vírus nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu, kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Čím je rana hlbšia, tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele. Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú, nosovú a ústnu sliznicu.

Besnota sa môže šíriť aj nepriamym stykom, napr. požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu, vzdušnou cestou kvapôčkami slín, predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty, srsť, perie…). Najčastejším zdrojom besnoty pre človeka je pes, (najmä túlavý), hoci v poslednom čase sa do popredia dostáva líška(90%).

Besnota posti