Vakcinácia psov

Článok pridaný - 14. December 2010 od Veterinárna klinika Tatryvet

Vakcinujeme vždy len zdravé a odčervené zvieratká. Gravidné a laktujúce feny sa nevakcinujú. Medzi jednotlivými vakcináciami býva podľa druhu vakcíny rozdiel v rozmedzí 2 – 4 týždne, (v priemere 3 týždne).
S očkovaním začíname u malých zvierat v dobe poklesu kolostrálnych protilátok opakovanou aplikáciou vakcín s cieľom navodiť imunitnú odozvu. Pokles kolostrálnych protilátok býva medzi 6 – 10 týždňom života šteniatka.
Záleží na množstve prijatého kolostra a koľko je v ňom protilátok od feny a či neprebieha ochorenie u šteniatka.

Pri nepriaznivej nákazovej situácii, prípadne pri šteniatkach odchovaných na umelej výžive začíname s prvou vakcínou vo veku 6-8 týždňov. Šteniatka by mali byť v tej dobe už odčervené a klinický zdravé. Preto je nevyhnutné pred vakcináciou šteniatko vyšetriť veterinárnym lekárom. Minimálny revakcinačný interval je 14 dní ale optimálne sú 3-4 týždne. Až po poslednej revakcinácii u psa staršieho než 12 týždňov je možné vystaviť ho kontaktu s väčším množstvom psov bez následnej infekcie . Do tej doby je potrebné sa vyhýbať potencionálnym zdrojom infekcie – tj. neznámym a nevakcínovým psom.

Besnota „R“
Vakcinujeme po 12. týždni veku šteniatka, alebo 3 – 4 týždne po predchádzajúcej vakcinácii, revakcinujeme každý rok, spolu s infekčnými chorobami. Je zo zákona povinná! Besnota je prudko a skoro bez výnimky smrteľne prebiehajúce nákazlivé ochorenie všetkých teplokrvných zvierat, prenosné aj na človeka a prejavujúce sa príznakmi zápalu mozgu a miechy.

Pôvodcom je vírus besnoty, ktorý sa nachádza v CNS chorých zvierat a slinných žľazách. Vírus sa najčastejšie prenáša slinami, v ktorých sa nachádza už aj 3-4 dni pred vypuknutím choroby. Vírus sa najčastejšie dostane do tela pri poranení, ale aj pri poslinení čerstvej rany, kde sa nervovými cestami rýchlo dostane do mozgu a tam sa rozmnoží. Najnebezpečnejšie sú poranenia na hlave a na prstoch rúk, teda miesta, z ktorých sa vírus nervovou dráhou čo najskôr môže dostať do mozgu, kde sa najpriaznivejšie rozmnožuje. Čím je rana hlbšia, tým viac vírusu besnoty sa dostane do tela poraneného. Besnota sa rozširuje aj poslinením čerstvých rán na obnaženom tele. Ochorenie môže vzniknúť aj streknutím nakazených slín na očnú, nosovú a ústnu sliznicu.

Besnota sa môže šíriť aj nepriamym stykom, napr. požieraním mäsa zvierat uhynutých na besnotu, vzdušnou cestou kvapôčkami slín, predmetmi znečistenými čerstvými slinami besných zvierat (šaty, srsť, perie…). Najčastejším zdrojom besnoty pre človeka je pes, (najmä túlavý), hoci v poslednom čase sa do popredia dostáva líška(90%).

Besnota postihuje aj iné zvieratá: líšky, vlky, mačky, jazvece a tchory – strata plachosti. Nákaza sa na človeka prenesie najmä slinami besného zvieraťa. Z človeka na človeka sa nákaza neprenesie(výnimočne pri záchvatoch). Inkubačná doba, t.j. doba od poranenia až po vypuknutie prvých príznakov choroby, je u ľudí rôzna. Najkratšie inkubačné obdobie je 10-15 dní pri ranách na hlave a pri hlbokých poraneniach, ostatné poranenia majú trochu dlhšiu dobu (3 týždne,1-2 mesiace). Je nesmierne dôležité, aby sa hneď po poranení zvieraťom aplikovala injekcia očkovacej látky, ktorá môže človeka uchrániť pred vypuknutím besnoty. Ak už besnota u človeka vypukne, neexistuje žiadna nádej na vyliečenie!…

Očkovanie proti nižšie uvedeným chorobám nie je zo zákona povinné
V niektorých prípadoch ide o smrteľné choroby takže vakcináciu proti nim doporučujeme. Jedná sa o tieto choroby (písmenká sú skratkou daného ochorenia a nájdete ich na nálepke vakcín):

Psinka „D“
Psinka je veľmi nebezpečné vírusové ochorenie, ktoré sa môže prejaviť v rôznych formách: pľúcnej, tráviacej, nervovej , kožnej. Zvlášť náchylné sú šteniatka, ale ochorieť môžu aj staršie psy. Prejavuje sa horúčkami, nechutenstvom, výtokmi z očí a nosa, kašľom, zvracaním a hnačkami. Pri postihnutí nervovej sústavy vídame tiež kŕče a často dochádza k úhynu. Nebezpečenstvo psinky spočíva tiež v tom, že i u úspešne vyliečeného psa sa môžu v priebehu života vyskytnúť komplikácie (postihnutie zubnej skloviny- tzv. psinkový chrup, postihnutie kĺbov, triaška rôznych svalových skupín, epileptiformné záchvaty). Vírus je dosť citlivý na vysoké teploty, naopak v zimnom období dokáže prežívať v prostredí aj niekoľko týždňov.

Infekčný zápal pečene „H“
Infekčná hepatitída je vírusové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým pečeň. Niekedy toto ochorenie prebieha bez výrazných klinických príznakov (tzv. skrytá infekcia). Môže dôjsť k zakaleniu rohovky, väčšinou jednostrannému, ktoré však môže po skončení nákazy bez následkov zmiznúť. Ak sa dostavia klinické príznaky ochorenia, majú priebeh ako horúčka, zvracanie, hnačka a predovšetkým bolesť brucha v časti za chrupavkou hrudnej kosti. Okrem zápalu pečene (v chronických prípadoch) vzniká aj ťažké postihnutie obličiek.

Parvoviróza „P“
Parvoviróza je vysoko nákazlivé, vírusové onemocnenie, ktoré postihuje predovšetkým mladých psov. Zdrojom vírusu je trus infikovaných psov. Prirodzeným spôsobom infekcie je prijatie krmiva alebo vody kontaminovanej vírusom. Dôležité je, že prenos tohto ochorenia je možný aj nepriamo, a to kontaminovanými predmetmi. Parvoviróza má dve formy. Prvou je zápal čriev, pri ktorej sa vírus dostáva do nosohltana, kde sa namnoží a ďalej nap