Vnútorné parazity psov a mačiek

Článok pridaný - 9. December 2010 od Veterinárna klinika Tatryvet

Jedná sa o závažné ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Sú to drobné pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Larvy si v rôznych orgánoch (pečeň, mozog) v hostiteľskom organizme vytvárajú cysty často enorných rozmerov (až niekoľko litrov).

Echinokokóza

Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľa, ktorými sú okrem iných najmä prežúvavce- ovce a hovädzí dobytok, ale aj voľne žijúca raticová zver (srnčia, jelenia, divé svine).

U tohto ochorenia je preto väčšie riziko tzv. „profesionálnej expozície“-pastierske a poľovné psy, personál salašov, maštalí, či poľovníci. Ale rovnako môže dôjsť k nakazeniu psíka počas dovolenky v horách na miestach kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri. Po takýchto potenciálnych expozíciách je vhodné preventívne odčervenie, resp. koprologické vyšetrenie.

Toxokaróza

Jedná sa najčastejšiu parazitózu psov a mačiek. Toto ochorenie je spôsobené oblými červami Toxocara canis- psia škrkavka a Toxocara cati – mačacia škrkavka. Čo je dôležité uvedomiť si pri škrkavkách je fakt , že v prírode existuje takmer 100% kolobeh prenosu týchto parazitov.

Po preniknutí infekčného vajíčka (takého, ktoré je schopné vyvolať infekciu) do tráviaceho traktu hostiteľa, dochádza k vyliahnutiu larvy, ktorá prechádza z čreva cez krvné riečisko do pečene a následne do ďalších orgánov (najmä pľúca, ale aj svaly, oko, mozog). U mladých, infikovaných zvierat (šteňatá, mačatá) dochádza k vykašliavaniu a následnému prehltnutiu lariev späť do čreva.

Počas tejto migrácie telom hostiteľa larvy prekonávajú premeny , ktoré vyvrcholia u tých, ktoré sa vrátili do čreva, premenou na dospelé jedince, schopné produkovať obrovské množstvo vajíčok. Tieto vajíčka sa potom spolu s trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde musia bezpodmienečne „stráviť“ niekoľko týždňov (v závislosti od vonkajšieho prostredia), aby „dozreli“ a stali sa tak infekčnými.

U jedincov starších ako jeden rok však k úplnému dokončeniu vývoja dochádza zriedkavo. V takomto prípade ostávajú larvy „uhniezdené“ v rôznych orgánoch v tele hostiteľa (pečeň, svaly) v stave tzv. „hypobiózy“. Doslova „driemu“ a čakajú na svoju príležitosť.

Tá dochádza počas gravidity a laktácie. Vtedy sa larvy uvoľňujú a dokážu infikovať plody cez placentu matky(len u psov) a cez mlieko matky počas laktácie (u psov aj mačiek). Takýmto spôsobom je zabezpečený veľmi efektívny a takmer dokonalý spôsob prežitia škrkaviek v hostiteľskom kolobehu.

Klinické prejavy sa najčastejšie manifestujú u mladých. Typické je nafúknuté bruško pri celkovej vychudnusti, hnačky a zvracanie. Zvieratá sa pomerne rýchlo dehydratujú, stávajú sa apatické.

Nezriedka sú pozorované kŕčové stavy na ktorých má pri silnej invázii výrazný podiel aj škrkavkami produkovaný neurotoxín askaridín. Pri silnej invázii vo vrhoch s nízkou chovateľskou úrovňou nezriedka dochádza k početným úhynom.

Vzhľadom na prebiehajúcu migráciu lariev je častým príznakom chronický kašel a dušnosť. Klient často prichádza zhrozený tým, že šteniatko dokonca vyzvracalo živú škrkavku, pričom sa zväčša jedná práve o vykašlanú larvu. K takémuto nálezu ale môže dôjsť aj u mladých jedincov vo veku aj 6-8 mesiacov bez akýchkoľvek ďalších klinických príznakov.

Ako jediný účinný spôsob potláčania výskytu tohto parazita u našich domácich mäsožravcov, je dôsledná prevencia. U sučiek/mačiek je vhodné vykonať preventívne „odčervenie“ pred plánovaným krytím.
Jednoznačne treba však opakovane odčervovať šteňatá/mačatá od veku dvoch týždňov po narodení.

Toto je potrebné opakovať v dvojtýždňových intervaloch do veku troch mesiacov a následne do veku pol roka raz mesačne. Počas laktácie je potrebné spolu s mladými odčervovať aj sučku/mačku. U starších, resp. dospelých zvierat sa odporúča pravidelné preventívne odčervenie kvartálne- raz za tri mesiace.

Na našom pracovisku odporúčame v súlade s najnovšími svetovými poznatkami a trendami u dospelých zvierat pravidelne 1-2 za rok vykonať kompletné koprologické vyšetrenie (parazitologické vyšetrenie trusu zvieraťa) a v prípade pozitívneho nálezu vajíčok alebo lariev parazitov vykonať dôslednú terapiu s následnou kontrolou.

Ďalším významným krokom v prevencii šírenia tohto ochorenia u zvierat a ľudí je komplexný spoločenský prístup k odpratávaniu zvieracích exkrementov a ich neškodná likvidácia. Toto považujem za významné kritérium posudzovania vyspelosti spoločnosti ako takej a bohužiaľ v tomto máme ešte veľmi veľké rezervy.

Hnačka

Pár jednoduchých rád pri hnačke Vášho miláčika. Asi každý majiteľ už prežil so svojim miláčikom problém zvaný hnačka. Je nepríjemný pre obe strany, hlavne, ak zvieratko žije trvale v byte, bez možnosti výbehu, alebo keď na ten výbeh nestihne dobehnúť.

V prípade akútnej hnačky sa väčšinou jedná o nekomplikované ochorenie, ktoré pri vhodných opatreniach spontánne odoznie. Jeho príčina sa najčastejšie skrýva v dietetických chybách a pomerne často bývajú príčinou aj parazity. Tu treba podotknúť, že klasické odčervovacie tabletky a pasty nepôsobia proti všetkým možným črevným parazitom a dokonca ani formovaná stolica ich prítomnosť v truse nevylučuje.

Čo teda robiť, ak jedno ráno namiesto šulčeka nájdete po svojom zvieratku neformovanú kôpku alebo mokrý fľak? V prvom rade sa snažte, aspoň zbežne, preštudovať jeho farbu, konzistenciu, prítomnosť čerstvej krvi, hlienu, parazitov. Presne na tieto veci bude totiž, v prípade potreby, váš veterinár zvedavý.

Ak je zviera na pohľad v poriadku, teda je naďalej aktívne, hrá sa, pije, jeho bruško nevydáva divné zvuky, nezvracia, močí normálne, nariaďte mu prísnu 24- hodinovú hladovku, počas ktorej bude prijímať iba tekutiny do forme pitnej vody alebo iontového nápoja určeného pre zvieratká.

Po tejto hladovke nasleduje niekoľkodňová diéta. Je žiaduce podávať krmivo v malých dávkach niekoľkokrát denne, aby sa predišlo nárazovému preťaženiu tráviaceho aparátu, ktorého dôsledkom by bola opäť hnačka alebo zvracanie. Ďalej, krmivo musí byť zahriate na telesnú teplotu.

Čo sa týka zloženia diéty, musí byť dobre stráviteľná, nízkozbytková, nízkotučná, chutná, bez dráždivých látok a potenciálnych alergénov a musí dorovnať straty vitamínov a minerálov. V prípade zápalu hrubého čreva musí obsahovať aj vhodný druh a množstvo vlákniny.

U mačiek navyše musí rešpektovať vyššie potreby bielkovín v porovnaní so psami- 30-45%. Z domácej stravy sa v takýchto prípadoch môže použiť hydinové alebo rybie mäso. Ako zdroj sacharidov sa doporučuje ryža (na schutnenie preliata mäsovým vývarom), ktorá tvorí väčšiu časť dávky.

V krajnom prípade teplé, uvarené zemiaky. Cestoviny, s ohľadom na obsah lepku, ako možného alergénu, nie sú najvhodnejšie. Všetky vyššie spomenuté požiadavky však rešpektujú iba komerčné diéty, ktoré sú k dostaniu na predpis u veterinárnych lekárov -vo forme granúl, konzerv, pre mačky aj vo forme kapsičiek.

Po náprave tráviacich problémov, možno po 2-3 dňoch pridať do diéty pôvodné granule, v dávke asi 1/4 porcie. Táto dávka sa denne zvyšuje o 1/4, až do prechodu na klasické kŕmenie.

Ak sa konzistencia stolice po týchto dietetických opatreniach nezlepší, prípadne sa v stolici nachádzajú parazity, alebo je zmenený celkový zdravotný stav, či zvieratko opakovane zvracia, je lepšie vyhľadať pomoc veterinára. Netreba zabúdať na to, že hnačka môže byť len sprievodným javom závažnejšieho celkového ochorenia.

Dipilidium caninum

Dipilidie patria medzi menšie pásomnice, ktorých medzihostiteľom sú blchy. Jedná sa opäť o príklad takmer dokonalého kolobehu parazita v prírode. Je preto nevyhnutné po každom preliečení zvieraťa na blchy vykonať aj dôsledné odčervenie.

Nemožno však opomenúť ani typický klinický príznak u psov tzv. „sánkovanie“- pohybom v sede si šúchajú zadok o zem. Je to spôsobené extrémnym svrbením, ktoré tieto pásomnice svojim pohybom v koncových úsekoch čreva spôsobujú. pri takýchto príznakoch je viac než vhodné vyhľadať odbornú pomoc veterinárneho lekára, aby tento posúdil dôvod takéhoto správania psíka.

Dirofilarióza

Je to skupina parazitov, ktoré sme ešte donedávna zaraďovali do kategórie exotických. Na riziko nakazenia týmito helmintami sme zvykli upozorňovať len v súvislosti s letnými dovolenkami v stredomorí. Avšak od roku 2005 je situácia diametrálne odlišná. Bol zaznamenaný ich výskyt na Slovensku, najmä v povodí Dunaja, Malého Dunaja, Moravy.

Zatiaľ zaznamenávame výskyt iba druhu Dirofilaria repens – pri ktorých dospelé jedince žijú v podkoží napadnutého zvieraťa.

© 2017 Veterinárna klinika Tatryvet
Tvorba webu: Štefan Koreň

WordPress