Vnútorné parazity psov a mačiek

Článok pridaný - 9. December 2010 od Veterinárna klinika Tatryvet

Jedná sa o závažné ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Sú to drobné pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Larvy si v rôznych orgánoch (pečeň, mozog) v hostiteľskom organizme vytvárajú cysty často enorných rozmerov (až niekoľko litrov).

Echinokokóza

Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľa, ktorými sú okrem iných najmä prežúvavce- ovce a hovädzí dobytok, ale aj voľne žijúca raticová zver (srnčia, jelenia, divé svine).

U tohto ochorenia je preto väčšie riziko tzv. „profesionálnej expozície“-pastierske a poľovné psy, personál salašov, maštalí, či poľovníci. Ale rovnako môže dôjsť k nakazeniu psíka počas dovolenky v horách na miestach kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri. Po takýchto potenciálnych expozíciách je vhodné preventívne odčervenie, resp. koprologické vyšetrenie.

Toxokaróza

Jedná sa najčastejšiu parazitózu psov a mačiek. Toto ochorenie je spôsobené oblými červami Toxocara canis- psia škrkavka a Toxocara cati – mačacia škrkavka. Čo je dôležité uvedomiť si pri škrkavkách je fakt , že v prírode existuje takmer 100% kolobeh prenosu týchto parazitov.

Po preniknutí infekčného vajíčka (takého, ktoré je schopné vyvolať infekciu) do tráviaceho traktu hostiteľa, dochádza k vyliahnutiu larvy, ktorá prechádza z čreva cez krvné riečisko do pečene a následne do ďalších orgánov (najmä pľúca, ale aj svaly, oko, mozog). U mladých, infikovaných zvierat (šteňatá, mačatá) dochádza k vykašliavaniu a následnému prehltnutiu lariev späť do čreva.

Počas tejto migrácie telom hostiteľa larvy prekonávajú premeny , ktoré vyvrcholia u tých, ktoré sa vrátili do čreva, premenou na dospelé jedince, schopné produkovať obrovské množstvo vajíčok. Tieto vajíčka sa potom spolu s trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde musia bezpodmienečne „stráviť“ niekoľko týždňov (v závislosti od vonkajšieho prostredia), aby „dozreli“ a stali sa tak infekčnými.

U jedincov starších ako jeden rok však k úplnému dokončeniu vývoja dochádza zriedkavo. V takomto prípade ostávajú larvy „uhniezdené“ v rôznych orgánoch v tele hostiteľa (pečeň, svaly) v stave tzv. „hypobiózy“. Doslova „driemu“ a čakajú na svoju príležitosť.

Tá dochádza počas gravidity a laktácie. Vtedy sa larvy uvoľňujú a dokážu infikovať plody cez placentu matky(len u psov) a cez mlieko matky počas laktácie (u psov aj mačiek). Takýmto spôsobom je zabezpečený veľmi efektív